The A.V Club: Prečo tak dlhá prestávka medzi sólovými albumami?

Paul Stanley: Keď mi niekto ako prvý povedal, že je to už 28 rokov, myslel som si, že nevie matiku ale je to tak. Je to divné, keď o tom premýšľaš. Kiss bola vždy beštia s tendenciou utekať rýchlo a to si vyžaduje pozornosť a starostlivosť. Ak ľudia stále odbehávajú a robia vlastné projekty, čo vlastne bol aj prípad, niekto vždy musí udržiavať stabilitu. A toto som si zvolil ja.

AVC: Váš prvý sólový album bol vydaný zároveň s albumami ostatných členov Kiss. Ľutujete to?

PS: Nemal som na výber. Myšlienkou bolo prezentovať jednotu kapely, čo bolo celkom zaujímavé, pretože tie albumy vyšli v čase, keď kapela hraničila s rozpadom. Z terajšieho pohľadu to na niektoré rany prinieslo takú „liečbu pre kapelu“. (orig. „Band-Aid“)

AVC: Cítite nejaký „tlak“ pri porovnávaní s pódiovou show Kiss?

P.S: Táto show je v niektorých ohľadoch silnejšia než show Kiss, pretože nemá nič . Výjsť tam (na pódium) s výbornou kapelou a hrať ako keby na tom záležal váš život, je tak silné ako sa len dá. Nikdy som nepočul tak veľa ľudí básniť o tom, čo som urobil.

AVC: Ste známy ako energický frontman, skáčete okolo, tancujete a dostávate dav do varu. Čo všetko z vášho predstavenia je plánované vopred?

PS: Neplánujem nič. Výjdem tam, aby som zistil kto som. Každú noc si rád pozriem, čoho všetkého som schopný. Žiadne pravidlá neexistujú.

AVC: Čo si myslíte, keď sa vidíte na nejakom zázname?

PS: Videl som sa na pódiu robiť veci, ktoré boli fakt skvelé. Myslím, že by to pasovalo hocijakému atlétovi. Akýkoľvek vrcholový atlét uvidí niečo, na čo je veľmi hrdý. Všetky moje zranenia prispejú k faktu, že okrem
toho byť hudobníkom ide aj o to byť atlétom. Roztrhol som si obe kolená. Mám vymenený bok. Roztrhol som si ľavé rameno. Každý ti povie, že to sú bežné športové zranenia.

AVC: Kiss vydali tohto roku vlastnú voňavku. Odkiaľ prišiel tento nápad?

PS: Bolo nám to navrhnuté. Bolo to niečo tak unikátne, že sa to hneď dostalo do našej aleje. Kritici to neprijali, lebo fakt je, že by sme boli idioti, keby sme vydali predmet, ktorý ľudia nechcú. Kto sme my, aby sme rozhodovali čo by ľudia mali mať alebo nie? Dôveryhodnosť je myšlienka niekoho iného o tom, čo by som mal robiť, nie moja.

AVC: Čo odlišuje Live To Win od nahrávky Kiss?

PS: Fakt, že je súdržný, pretože je celý moj. Aďalšia vec je, že ak píšem pre Kiss, píšem obmedzene, pre prínos, pre veci, ktoré robia kapelu tým, čím je. Keď píšem pre seba, píšem pieseň a prinesiem ju muzikantom, ktorí sú
najvhodnejší na jej zahratie. Je tam sloboda. Všetko čo píšem, je z môjho pohľadu. Ale keď máš celé znenie piesní pokope, je zrejmé, že píšeš z vlastnej skúsenosti. Celá myšlienka Live To Win, celá filozofia, ktorá preniká všetkými piesňami je, že ty si určíš svoje ciele, určíš si výzvy a ideš si za nimi bez toho, aby si niekomu dovolil postaviť sa ti do cesty. Ľudia, ktorí sa ťa pokúšajú zastaviť alebo ti vojdu do cesty, sú vždy tí, ktorí zlyhajú. Ak žiješ pre víťazstvo, vyhráš aj keď neuspeješ, pretože padneš kvôli sebe samému.

AVC: Aké je to vystupovať ako Paul Stanley na rozdiel od Kiss?

PS: S tým, čo robíme na pódiu sa staviam sa voči všetkému čo je inde. Nie je nič, čo by bolo lepšie ako to, čo robíme. Kapela je fenomenálna; je to kapela z TV show Rock Star. Hráme niečo pod dve hodiny. Je to ako každú noc kráčať v ringu s vedomím, že dáš prvý knockout. Každý večer prichádzame s veľkými úsmevmi na tvárach.

AVC: Je jedna pamätná scénka z dokumentu The Decline Of Western Civilization Part II: The Metal Years z roku 1988, kde ležíte na posteli s pol tuctom polonahých báb a rozprávate o tom, aké je byť rockovou hviezdou. Ako blízko má táto scénka k vašému dnešnému životu?

PS: Sranda je tá, že som to robil ako vtip. Bola to paródia na všetko, čo ľudia vidia na rockovom živote. Niektorí si mysleli „Čo je to za idiota! Čo je to za somára!“. Aj keď by som takto mohol žiť - nuž, mohol - ale hoci by som chcel takto žiť a stávať to na obdiv. Prišlo mi to veľmi vtipné, lebo som si myslel, že by to ľudia vnímali skôr ako paródiu. Ale kvôli niekomu zo spoločnosti, ktorou som bol obklopený v niektorej z tých ďalších častí, si oni vôbec nerobili srandu, asi to bolo brané skôr ako dokument.

AVC: V januári budete mať 55. Viete si predstaviť, že by ste skončili?

PS: S čím? S čím by som mal skončiť? Ja som muzikant. Píšem o svojom živote a milujem, čo robím a nikto nechce aby som skončil, okrem ľudí, ktorí nenávidia čo robím. Vieš čo? Nikdy nedostanú čo chcú. Na párty sa nikto nepýta, kedy skončí. Len susedia sú tí, ktorí sa pýtajú.