Ich tváre sú nezabudnuteľné. Demon. Hviezdne dieťa. Vesmírny muž. Mačka.
Od roku 1973 tieto štyri postavy, ktoré svojim vystupovaním pôsobili ako nemé pantomímy, sa stali synonymami jednej z najlepšich rock´n´rollových kapiel. Sú to Gene Simmons, Paul Stanley, Ace Frehley a Peter Criss, ktori su samozrejme známejší pod označením KISS! Nie všetci, ale vedia, že tieto štyri postavy, ktoré pôsobia vyše tridsať rokov na hudobnej scéne, nie sú ti jediní, ktori vytvorili hudbu, ktorej rady fanušikov rastú každy rok. V podstate, keď Peter Criss odišiel v roku 1979 z kapely, vystriedalo sa v nej dalšich šest členov. Nedávno sme mali tu možnosť porozpravať sa s jedným z týchto členov, gitaristom Bruceom Kulickom, ktorý hral v kapele na sólovú gitaru v rokoch 1984 až 1996.

Bruce sa dostal do povedomia Gene Simmonsa a Paul Stanleyho, keď jeho brat, hudobný producent a dlhoročný priateľ kapely, Bob Kulick, navrhol Paulovi a Geneovi, aby vyskúšali spoluprácu s Bruceom. Toho času hľadala kapela dalšieho gitaristu, aby nahradili Marka St. Johna. Toho času KISS odložil svoje prepracované kostýmy, jasný make-up a super hrdinské bláznivé kúsky na pódiu. KISS však aj naďalej ostali populárnou skupinou v osemdesiatych rokoch s množstvom fanušikov vo formáte rock´n´rollu. Bruceovi nebol svet rock´n´rollu veľmi vzdialený. Bol na turné Bat Out of Hell v roku 1977 ako gitarista Meatloafa a taktiež založil skupinu Blackjack s budúcou mega-hviezdou Michaelom Boltonom. Bruce Kulick bol gitaristom, ktorý dal svojej hre to zvlaštne ochutenie a tak mal všetky predpoklady na to, aby hral po boku Gene Simmonsa, Paul Stanleyho a Eric Carra. Nasledujúcich dvanásť rokov Bruce Kulick hral a žil ako súčasť KISS rodiny. Odišiel až vtedy, keď sa pôvodný gitarista, Ace Frehley vrátil do skupiny, aby sa zúčastnil na turné Reunion Tour v roku 1996.

Napriek tomu sa Bruceova hudobná cesta neskončila. Sformoval kapelu Union s vokalistom z Motley Crue Johnom Corabim. V súčasnsti taktiež hrá sólovú gitaru v dalšej klasickej hudobnej skupine Grand Funk Railroad a našiel si aj čas nahrať a vydať svoje tri sólove projekty. Aj napriek týmto post-KISS úspechom, Bruce je naďalej členom KISS rodiny. "Raz ťa KISS upúta, už ťa nikdy nepusti". Bruce je pravidelným hosťom na KISS Expo po celých Štátoch a nedávno bol pozvaný Paul Stanleym a zúčastnil sa nahrávania jeho sóloveho albumu "Live to Win", kde hral na basu.

Mali sme štastie a skontaktovali sme sa s Bruceom cez Wendy Moorovu, autorku knihy "Into the Void with Ace Frehley" (V prazdne s Ace Frehleym) a súčasne niekdajšou priateľkou samotného Spacemana. Verne je KISS fanušikom o dve desaťročia dlhšie ako ja a vie o KISStory viac než ja budem kedy vedieť. Po mnohých e-mailoch medzi Verneom a Bruceom sme konečne dohodli termín na nočné telefónne interview na September 2006. Ja som si len sadol a nechal Verneho, nech sa do toho pustí. Bola to skutočne jeho noc. To, čo nasledovalo potom, bolo 45 minutový rozhovor s jednou z najslavnejších osobností s akou som mal kedy možnost hovoriť. Bruce nemusel mať make-up a oblečený kostým, ale živo nám vykreslil, ake to je, byť súčasťou KISS rodiny.

CONFESSIONS OF A POP CULTURE ADDICT IS PROUD TO PRESENT

KISSTORY LESSON:  A CONVERSATION WITH BRUCE KULICK

Verne a ja sme sa telefonicky skontaktovali s Bruce Kulickom v septembri 2006 v jeho dome v Los Angeles, Kalifornia.


Bruce Kulick: Hello

Verne Pickford: Bruce?

Bruce: Ahoj. Ako sa máš?

Verne: Veľmi dobre! Ako sa máš ty?

Bruce: Dobre.

Verne: To je super. Som veľmi šťastný, že sa konečne počujeme, už žiadne emaily.

Bruce: Počkaj chviľku, idem pohľadať lepší telefón. Ostaneš na linke?

Verne: Ano.

Bruce: Ok, daj mi sekundu.

(Bruce sa odmlčí)

Bruce: Halo?

Verne: Ahoj.

Bruce: To je už lepšie. Ak sa čokoľvek stane a preruši nás, kľudne zavolaj späť.

Verne: Bruce, v prvom rade by som ti chcel poďakovať, že si si našiel čas sa s nami porozprávať.

Bruce: To je v poriadku.

Verne: Skutočne ocenujem tvoju trpezlivosť so všetkými tými e-mailami.

Bruce: Vždy to tak vyšlo, že keď si mi navrhol, že spravíme interview, ja som nemohol... Z ktorej časti Kanady pochádzaš?

Verne: Je to približne hodina a pol od Toronta.

Bruce: Oh, super. Teraz je tam asi dosť neskoro.

Verne: Áno, v podstate je tu niečo po jedenástej. Bruce, chcem ti povedať, že tu mám svojho partnera, Sama Tweedleho.

Sam: Ahoj Bruce.

Bruce: Ahoj, ako sa maš?

Sam: Dobre!

Verne: Dufam, že je v poriadku, že sa ťa obaja bude pýtať nejaké otázky.

Bruce: Okej, isteže.

Verne: Super. Najskôr by som sa ťa spýtal, čo teraz práve robiš. Na čom pracuješ?

Bruce: Na čom pracujem? No, mám rozpracovaných veľa nových vzrušujich projektov. Onedlho vydávam nahrávku, ktorú som vypracoval s Ericom Singerom. Občas sa stretneme robíme na takom bočnom projekte, ktorý sme nazvali Eric Singer Project (ESP). Taktiež som práve dokončil nahrávanie živeho vystúpenia v Japonsku. Všetko bude hotové najneskôr koncom budúceho týždňa a ukažka bude dostupná aj na mojej webovej stránke spolu s DVD z Australie. Kapela pozostáva z Erica, mňa a Johna Corabiho na gitare a vokáloch a Chuck Garricka, ktorý hral s Ericom v Alice Cooper Band. Takže ESP stále žije a pôsobí, čo je úžasné. A čoskoro na mňa čaká show Grand Funk Railroad. Mesiace, keď som najviac vyťažený sú leto a jeseň. Práve sme sa vrátili zo show Grand Funk, ktorá sa konala v New Orleans. Bol tam obrovský festival. Hneď na ďalšiu nedeľu, čo bolo dosť vyčerpávajúce, som letel do Allenstownu v Pensylvanií a pomáhal som tam robiť KISS Expo. Tento rok som sa ich veľa nezúčastnil, ale robievam ich veľmi rád. Fanušikovia sú nadšeny, lebo Paul Stanley vydáva v najbližších dvoch týždňoch svoj sólový album a ja hrám na basgitaru v dvoch piesňach.

Verne: To je vlastne jedna z mojich nasledujúcich otázok. Prekvapilo ma, keď som sa dopočul, že tam hrás na basgitaru.

Bruce: Nuž, v podstate na basgitaru hrám vo viacerých KISS piesňach, o ktorých asi nevies. Napriklad vo "Forever". Pravdu povediach "Forever" bol pre kapelu veľkým hitom. Taktiež hrám na basu v niektorých piesňach z albumu "Revenge". Paulovi sa vždy pačili moje muzikantské prevedenia a tak som nakoniec hral na basgitaru aj v albume "Psycho Circus". Pôvodne som chcel hrat aj na gitaru, ale producenti a iní zainteresovaní ľudia sa vyjadrili, že bude lepsie, ak budem hrať na basgitaru v troch baladách a nie na celom albume.

Verne: Počul som už zopár piesní z toho albumu a zneli úžasne. Tešim sa na zvyšok.

Bruce: Sout Park použili do svojho seriálu uvodnú pieseň, to bolo dosť cool. Už nie som členom KISS, ale vždy mám nejaké spojenie s kapelou, čo je veľmi dobrý pocit. Prežil som s nim veľmi veľa a prešiel dlhú cestu. Tiež práve pracujem na svojom sólovom albume, ktorý začnem nahrávať v novembri. Bude to môj tretí sólový album. Tento týždeň budem uvádzať speváčku z Texasu, ktorú som stretol prostredníctvom ľudí zo show Grand Funk. Myslim si, že je úžasná, takže ja a chalani, ktorí teraz vydávajú môj sólový album, vyprodukujeme pre ňu tri piesne. Vždy mám čo robiť, lebo stále sa niečo deje. Všetky spomínané detaly možete tiež nájsť na mojej web stránke, stači kliknut na http://www.kulick.net/.

Sam: Preklikáme sa cez tvoju web stránku už počas nášho interview.

Bruce: Ok, výborne.

Verne: A teraz na inú tému. Možeš nám povedať niečo o albume "Butchering the Beatles"?

Bruce: No jasné, skoro by som zabudol! V podstate vychádza v ten istý deň ako Paulová (McCartney) pieseň. Vo väčšine nahrávok je zainteresovaný aj moj brat, čo je vynikajúce. V piesni "Drive My Car" spieva aj Kip Winger. Zrejme to bude veľke prekvapenie pre mnohých. Skutočne som si užíval nahrávanie toho albumu.

Verne: Pracuješ veľa so svojim bratom v tychto dňoch?

Bruce: Ani veľmi nie. Aby ste tomu rozumeli, musím za prácou veľa cestovať a on ostáva v nahrávacom študiu, ale vždy keď može, snaži sa ma do svojich projektov zainteresovať a taktiež sa nám pred pár týždňami podarilo spoločne objaviť na jednej akcii. Začiatkom tohto roku sme spoločne vydali inštrumentálne DVD, ktoré sme obaja dostali na zákazku..

Sam: Minule som z toho videl istú časť show na YouTube.

Bruce: Volá sa to "KISS Forever". Na tom DVD učim päť piesní a Bob učí pät piesní, ktoré sú prepojené s KISS. V skutočnosti to vyšlo veľmi dobre.

Sam: Spomínal si, že už nie si viac v KISS, ale zakaždým, keď máš možnosť sa zapojiť, urobíš to. Považujete sa s ostatnými členmi, s Paulom, Geneom a ďalšími, ako priatelia alebo iba kolegovia z kapely? Je to skôr vzťah založený na profesionalite alebo je to niečo ine?

Bruce: Nuž, je to skôr profesionálny vzťah. Gene nie je ten typ človeka, ktorý má takých priateľov ako máš možno ty. Gene je iba o businesse. Je to super chlap, je zabavný a mám s ním spoločné neuveriteľné príbehy obzvlášť s tých dní, keď som bol aj ja v kapele. Keď hovorím, že je niekto členom rodiny, pre tých chlapíkov to znamená ktokoľvek, s kým sa citia príjemne, s kým sa dobre spolupracuje a všetci tí, ktorých oni rešpektujú. Koľko ľudí može povedať, že sa stretne s Gene Simmonsom a bude to mať pozitívnu odozvu? Samozrejme, že Paul je iný človek ako Gene a je jednoduhšie sa k nemu dostať vnútorne bližšie. V poslednom období pracujem na Rock and Roll Fantasy Camps a Paul je tam na február pozvaný ako hosť. Hneď ako som skončil prípravu na februárový camp, zavolal som mu, aby som sa ujistil, že o tom vie a podotkol som, že nemusi mať žiadne obavy, lebo to bude zábava. Sľubil som, že sa postarám o to, aby si to užil. Je to síce drina, ale človek má z toho dobrý pocit.

Verne: Môžeš nám povedať trochu viac o týchto Rock´n´Roll Fantasy kampoch?

Bruce: Celé to je užasný nápad Davida Fishera. Sparodovali to v "Simpsonovcoch" s Mickom Jaggerom a Keithom Richardsom, ale celú myšlienku veľmi presne vystihli. Je to presne o tom. Samozrejme, že to nie je v lesoch v bungalovoch, ale v skutočnom nahrávacom štúdiu alebo v skušobni. V New Yorku sa to konalo v Gibson a ešte v jednom ďalšom štúdiu a minulú noc kapely sútažili u BB Kinga, čo je skutočne pekné miesto. V Los Angeles sa to koná v House of Blues. Viem, že majú plány to presunúť aj do Anglicka. To je skutočne veľmi odvážne, lebo to vôbec nie je lacná záležitosť. Ľudia, ktorí sa toho zúčastnia, potrebujú okolo desať tisíc dolárov. V tom je zahrnuté cestovné, ubytovanie a päť dní spolupráce s tip-top profesionálmi z hudobnej brandže. Záujem o tieto kampy majú vysoko postaveni ľudia, doktori a právnici a tiež odborníci z finančnej oblasti. Je to pre mňa celkom zábava. Získal som reputáciu, že som niečo ako učiteť v nápravnom zariadení. Som tam, aby som ich niečo naučil. Nemáme na to veľa času, ale je to celkom zábava vidieť, ako sedem - osem cudzích ľudi sa v tej istej miestnosti zmiešaju a vytvoria hudobnú skupinu. Dostavajú sa do kontaktu s mnohými rockovými hviezdami počnúc od Dickeyho Bettsa, cez Johna Andersona, končiac Joe Satrianim. A tom som spomenul len zopár, ktorí tam boli v tom istom termíne ako ja.

Verne: Bol Peter Tork na tom poslednom, ktorého si sa zúčastnil aj ty?

Bruce: Jasne! On tam vlastne pôsobil ako odborný poradca a tiež sme sa rozpravali. Prišla ma tam navštíviť moja známa, ktorú som spoznal v New Yorku. Je to veľká fanynka Monkees a taktiež je prekrásna, takže Peter bol stále v jej blízkosti. Bolo to celkom zábavne. "Sjamovali" sme zopár Monkees piesní s Petrom a pár piesní od zúčastnených v kampe a toto všetko môžete nájsť aj na mojej web stranke. Všetky fotografie aj komentáre. Toto sú tie spomienky, na ktoré nikdy nezabudnete..

Verne: Oprav ma, ak sa mýlim, ale zdá sa mi, že kým si nezačal učinkovať v "Carnival of Souls", veľmi si sa nedostal k písaniu a spievaniu v KISS. Je to pravda?

Bruce: Nuž, je to tak. Čo sa týka písania, vždy som sa snažil urobiť to najlepšie, ako som len vedel, ale každý album bol len o súťažení Genea a Paula. Niekedy bol mojou tvorbou nadšený Gene, inokedy Paul, keď som písal a niekedy sa im to vôbec nepáčilo. Viete, vždy to bol "zápas". Napísal som napríklad styri verzie "Crazy Nights". Záležalo na tom, čo práve fičalo. Nikdy ma ale nepožiadali, aby som spieval. Jediný dôvod prečo spievam "I Walk Alone" (na písaní som sa tiež podieľal) bolo, že po prvé, mal som veľmi jasnú víziu o čom ta pieseň je a taktiež, nevedeli sme veľmi prísť na to, čo urobiť s určitými vokálmi, aby zneli silno a výstižne. Chodil som za Geneom a hovoril som mu: "Pozri, toto je nové demo, vypočuj si to. Čo si o tom myslíš"? Na ukážku som mu to aj zaspieval. Vtedy ma počul náš spoluvydavateľ a povedal Geneovi, že by som to mal spievat. Myslim si, že Gene už vtedy vedel, že to može byť posledný krát, kedy si v kapele zaspievam, tak som teda naspieval "I Walk Alone"..

Verne: Máš niekedy pocit, že tým, že si bol v KISS, nemohol si rásť ako skladateľ alebo spevák?

Bruce: Nie, nie. Vedel som, kde je moje miesto. Aj George Harrison vedel, kde je jeho miesto. Bol to úžasný skladateľ. Napísal "Something" a ďalšie skvelé skladby, ale keď je niekto v kapele Beatles a učinkuje spoločne s McCartneym a Lennonom, už mu neostalo veľa priestoru pre tvorbu. Nesnažím sa tu porovnávať KISS s Beatles, len je to taká volnejšia analógia. Vieš, tvorím veľa a viem písať piesne a preto som sa aj podujal na tvorbu vlastných sólových albumov. Pozri, vždy som písal skladby, už keď som bol v kapele s Michaelom Boltonom, Blackjack. Takže viem, aké to je, skladať hudbu, ale keď som bol v KISS, vedel som, že moje miesto je sólová gitara. Keď som aj niečo zložil, a oni sa rozhodli, že to nepoužiju, nekopal som vôkol seba a nekričal. Tu skupinu nevlastním. Ja som ju nestvoril. V Union som sa spolupodieľal na skoro všetkých skladbách s Johnom a ostatnými tvorcami. Tiež si píšem svoje sólové nahrávky.

Sam: Predstava teba a Michaela Boltona spoločne v Blackjacku mi pripadá dosť divná, keď si uvedomím, kde sa vaša hudobná kariéra uberala neskôr. Bolton sa začal venovať skôr dospelej súčasnej a ľahko počúvateľnej hudbe. Ako ste sa vlastne vy dvaja stretli ako ste sa obaja vydali na rozdielne cesty?

Bruce: Nuž, Michael pochádza z New Haven a ja som vyrástol v New Yorku. Nie je to od seba veľmi ďaleko. Môj brat ho vlastne poznal už dávnejšie. Michael vždy túžil po úspechu a bol typickým rokovým dieťaťom, ktoré sa chcelo stať veľkou hviezdou. Vtedy bol skôr bluesovým a R&B rockovým spevákom, ale chcel znieť ako "Bad Company s Whitesnake". Keď po istom čase zistil, že to so spievanim veľmi nepôjde, povedal si, že je dobrý hudobný skladateľ a že sa bude venovať len tvorbe piesní. Čoskoro si začal uvedomovať, že niektoré z vecí, čo napísal sa stávajú čím ďalej, tým viac komerčné. Znelo to skôr ako hudba pre mamu, než pre rebelantského teenegera. Začal sa venovať tomu, čo ho najviac bavilo a celkom sa mu to darí, teraz je dokonca nominovaný na Grammy. Bolo to skutočne neuveritelné, pozorovať celý jeho vývoj. Opäť, ale podotýkam, že tam najviac zapracovala jeho túžba po sláve a našiel spôsob, ako sa ku nej dostať.

Verne: Už k tomu nemám čo dodať. Bruce, teraz sa chcem spýtať na CD Erica Carra, ktoré si vydal ty a pomáhal aj pri písaní. Predviedol niekedy Eric tieto svoje piesne Geneovi alebo Paulovi? "Tiara" je prekrásna skladba.

Bruce: Nuž, "Tiara" bola vhodnejšia pre Rock Heads, animovaný seriál, takže túto pieseň sme KISS nikdy neukázali. Myslim, že to boli "Eyes of Love" alebo "Somebody´s Waiting", ktore boli prezentované a ponuknuté ako vhodné baladické piesne na "Hot in the Shade". Vtedy Paul ale už mal "Forever", takže sa nikdy nepoužili. Veci sa občas takto vyriešia samé. Aj napriek tomu som bol rád, že som mal nápady na skladby, ktoré sa aj nahrali a mohol som ich neskôr použiť na iný album.

Verne: A tomu som veľmi rád, lebo je to úžasne CD!

Bruce: Ďakujem.

Verne: Spomenúc tvojho brata, kedy si približne počul svoj prvý KISS album v živote?

Bruce: Pamätám si, ako raz môj brat priniesol domov "Destroyer" a spomínam si, že na začiatku prvej pesničky je niečo ako náraz auta v radiu. Potom som hneď počul "Detroit Rock City", kapela znela dosť ako garážová skupina. Toho času som skôr počuval Allman Brothers a Yes a bol som tiež fanušikom British Blues Invasion, takže som všetkých porovnával s Led Zeppelin. Vedel som, že to bol skvelý album. Bob Ezrin ich skutočne dostal do vynikajúcej formy pred nahrávaním. Vedel som, že som si práve vypočul niečo veľmi zaujimavé, ale celá tá KISS idea mi došla až keď som s nimi hral v roku 1978. Boli sme hosťami kapely, lebo môj brat sa poznal celkom dobre s Paulom. Tá show bola neuveriteľná. Títo chlapci nemusia byť najlepší muzikanti na svete, ale rozhodne vedia, ako zabávať publikum.

Verne: Keď si počul "Alive II" a "KISS Killers", uvedomil si si, že tam hrá tvoj brat?

Bruce: Okamžite. Nebolo to pre mňa žiadnym tajomstvom, hneď som to vedel. Je dosť zábavné, že niektori ľudia si mysleli, že to bol Ace.

Verne: Ja som si to tiež myslel.

Bruce: Je to ako keby si mal album, kde je uvedené, že tam hrá Tommy Tahyer a v skutočnosti by to bol Paul Stanley, alebo keby ste povedali, že v "Psycho Circus" hrá na basgitaru Gene Simmons, ale v sktuočnosti som to bol ja. Pre Boba to bola dobrá vec a taktiež tým vzniklo ďalšie spojenie KISS s Kulickovcami.

Verne: Čo sa týka make-upu, žiadali ťa niekedy KISS, aby si ho nosil ešte pred Tommym Thayerom?

Bruce: Nie. Ale je to dobrá otázka. Je samozrejme, že fanúšikovia vždy chceli vediet, že keď Eric Singer vytrval v Petrovom make-upe, prečo som ja nenosil Aceov. Viete, tu si musíte uvedomiť, čo všetko sa vtedy v kapele odohrávalo. Bol tam Ace Frehley, ktorý bol pre minulosť skupiny veľmi dôležitý, opäť s nimi neskôr produkoval a potom prešiel trochu solo. Myslim, že má stále nejaké problémy. Ace je tak trochu nespoľahlivý človek. Tommy bol jedného času manažérom skupiny, ktorý jej dosť pomáhal a tvrdo pre ňu pracoval. Tommy Thayer je dobrým gitaristom. Pred turné pomohol Aceovi sa vratiť naspäť do formy. Tiež mal kapelu Black´N´Blue, čo bola na tú dobu dosť obdivuhodná kapela a učinkoval aj v Cold Gin. Raz som videl jeho a Jamie St. Jamesa, ktorý bol spevákom z Warrantu a Petra Crissa. Black´N´Blue bola skutočnou cestnou kapelou, ktorá hrala KISS a ktorím sa aj podarilo íst do Japonska a absolvovať turné. Mal som priateľa, ktorý im tam zarezervoval par miest. Takže Tommy veľmi dobre vedel, aké to je byť Ace Frehley. Pamätám si na to, ako Ace zmeškal svoj let a všetko nasvedčovalo tomu, ze sa nezúčastni vystupenia. Tommyho navliekli do Aceovho kostýmu a odohral to za neho. Manager spravil pred vystupením vyhlasenie, že Ace sa nemohol zúčastniť koncertu, a že jeho part odohrá na gitare Tommy.

Verne: Urobili to tiež s Petrom...

Bruce. Áno, raz sa tak stalo. Vieš, kapela si myslela, že má gitaristu, a keď zistili, že s Aceom už veľmi rátať nemôžu, bolo to pre Tommyho veľmi jednoduché, len sa tam tak objaviť v pravý moment. Veľmi som si užíval hrať s Grand Funk. Keby ma KISS oslovili a ja by som zabudol na to, že som bol ako Bruce dvanásť rokov s Grand Funkom a vkráčal by som na pódium ako Ace Frehley, nemyslím si, že by to bolo správne. Súčasne, keby sa zrazu Ace rozhodol, že sa vracia, mal by dvere otvorené a ja by som ostal bez KISS aj bez svojho Grand Funku. Na základe týchto dôvodov sa teda celkom teším, že ma KISS neoslovili, aby som používal make-up ako Ace. Bolo by to celé nevhodné. Potreboval by som nejakú istotu produkcie do budúcna, ale nemyslím si, že by to z ich strany bolo možné a Tommy, aj keby sa neobjavil s nimi na pódiu, stále by pre nich pracoval.

Verne: Práve si načrtol moju ďalšiu otázku. Súhlasil by si s make-upom, keby ťa o to požiadali?

Bruce: Nuž, pozri. Nechcem klamať a tvrdiť, že ma nikdy nenapadlo, koľko by sa dalo z toho zarobiť. Ale aj napriek tomu, som rád, že sa ma na to nespýtali. A či mi chýba byť v KISS? Samozrejme! Chýba mi hrať ich muziku a stretávať sa s chalanmi. Vždy ma bavilo, akí sú blázni a ich fanúšikovia sú najlepši. Je to celkom zaujimavé, ale myslím si, že na svoj make-up len tak rýchlo nezabudnú. Počas posledných desiatich rokov sa mi darilo dobre, nemôžem sa sťažovať. Isteže, keď som bol v KISS, mal som vysoko produktívne roky v zmysle finančných zárobkov. Teraz to je tiež dobré. Ľudia rozpoznajú môj podiel na tom, čo som vyprodukoval, robím svoju muziku čestne.

Verne: Skutočne sa mi páčia tie veci, čo si nahral a veľmi sa tešim na album "Butchering the Beatles".

Bruce: No jasne! "Butchering the Beatles" je cool. Bude sa ti to veľmi páčiť.

Verne: Porozprávajme sa teraz o KISS make-upe. Čo si myslíš, prečo Gene a Paul naďaľej používajú masky Acea a Petra a nevymyslia nové?

Bruce: Myslím si, že tie masky považujú za skutočné ikony. Zarobili si s nimi už veľmi veľa. Kedysi mali v skupine Erica Carra ako Líšku, ale keď sa zamyslíš, prídeš na to, že len pôvodné štyri masky znamenajú ich skutočnú minulosť. Tie masky sú také rozpoznateľné ako Batman alebo Superman. Vieš, čo tým myslím, nie?

Sam: Jasne! Nemožte len tak zmeniť niečo, čo má svoj zafixovaný výzor.

Bruce: Presne tak ako napríklad postavičky zo Southparku alebo fľaše na víno.

Verne: Prekvapuje ma ale to, že Gene s jeho vysoko obchodníckou dušou nenapadlo: "Okej, vytvorím ďalšie dve postavy a dám urobiť viac bábik"?

Bruce: Nie, mám dojem, že si uvedomili, čo pre nich znamená používať pôvodné masky. Aj ja si myslím, že najmúdrejšie je, udržať si štyri staré masky. Sú tak extrémne identifikovateľné, že aj keby bola za maskou iná osoba, Ace by aj naďalej ostal Starchild alebo Space Ace alebo Mačka. Vždy som si robil srandu, že ja budem Pes.

Sam: Pred chvíľkou si spomenul aj popularitu medzi ľudmi. Légia KISS fanúšikov a KISS Army je gigantickým pohonom úspechu KISS. Zaujimavé na týchto fanúšikoch je, že keď sa stretnú dvaja úplne cudzí ľudia v KISS tričkách, okamžite si sadnú a vymenia si kontakty. Títo fanúšikovia sú veľmi súdržní. Pripradá mi to, že KISS fanúšikovia sú skôr v nejakom spoločenstve alebo bratstve. Čo si o tom mysliš? Ako člen KISS by si povedal, že tam vidiš to bratstvo alebo je to podľa teba len prázdny business?

Bruce: Nie, nie je to business. Aj mňa stále udivuje, ako títo fanúšikovia tak držia spolu a prečo sú toľko na seba naviazaní. Minulú nedeľu som isiel na Expo. Vyzdvihlo ma jedno dievča, ktoré bolo kamarátkou usporiadateľa. Ten bol zaneprázdnený so show. Na show som sa dostavil, keď už vlastne bola v plnom prúde a pustili sme sa do rozprávania. Toto dievča bolo učiteľkou, má niečo vyše tridsat rokov, miluje KISS a keď bola mladšia, bola KISS mániou úplne posadnutá.

Verne: Tiež som si cez to prešiel.

Bruce: Je vydatá a jej manžel to jednoducho nevie pochopiť. Nehovorím, že jej prikazuje, čo má počúvať, len je úplne inde. A myslím si, že práve tam je to niečo oslnujúce. Chcem povedať, že je to možno niečo ako posadnutosť serialmi Star Trek alebo Star Wars. Vieš, čo tým myslím? Buď ste tam, alebo nie ste. Ľudia, čo sa skrývajú za maskami majú tu moc, že vás absolútne dostanú. Tento rok som bol na jednom takom zhromaždení v Los Angeles, a bola to teda riadna pecka!

Sam: No, to sú skutočné bláznivé veci!

Bruce: Áno, je to dosť cool. Mám priateľov, ktorí vydavajú svoje komiksové časopisy a viem si predstaviť, aké to pre nich je, keď vlastne tvoria za maskami. Čo je na KISS vysoko zaujimavé je, že reprezentujú jednoduchú myšlienku ako žiť dobrý život, počúvat rock´nú roll a súčasne veriť v sám seba, vedieť, že si niekto. Toto všetko bez toho, aby ste pili alebo sa obklopovali drogami.

Verne: Áno, v tomto s tebou súhlasim. Fanúšikom KISS som od roku 1974.

Bruce: Nerád by som to zjednodušoval, ale keby napríklad aj Guns´n´Roses mali svoje spoločenstvo, viac ľudí by dávalo najavo svoje idoly.

Sam: Vieš, nie som fanúšik zo starej školy. Vo svojom živote som mal obdobie, keď som intenzívne počúval Deana Martina a Sinatru a približne pred piatimi rokmi som objavil KISS. Odrazu som nepočúval nič iné a všetci moji priatelia a známi si mysleli, že som sa zbláznil.

Bruce: Presne to tvrdim aj ja. Nie je to pre všetkych a ti čo sa dali na KISS si navzájom dosť rozumeju. Minule som bol v New Orleans natáčať show a stretol som tam jednu dvojicu mojich kamarátov, ktorí sú úplne nadšení z KISS. Išli sme neskôr do mesta a moja známa sa nestarala o nič iné, len o jej KISS kolekciu. Ked sme boli v Tower Records, spýtal som sa jej "Poznas tuto skupinu?" a ona odvetila "Nie, neviem kto to je." Spomenul som jej meno Kanye West a ona ho skutočne nepoznala. Ten chlapik predal viac ako desat miliónov nahrávok za posledné tri roky a ona ho nepozná. Na Expo som poznamenal, že niektorí fanusikovia KISS majú na ožiach klapky a celý ich život sa točí okolo KISS a nepočuvajú nič iné ako KISS. Nie je to až také zlé, lebo kapela sa počas rokov viditeľne sformovala, prešla mnohými štýlmi a ja som veľmi šťastný, že som mohol byť toho súčasťou.

Sam: Keď si hral v KISS alebo aj v tých časoch potom, akú naj-crazy vec od fanušika si zažil?

Bruce: Tetovanie! A nestalo sa to len raz. Niekto k tebe pristupi a hovorí "Podpiš sa mi na rameno, dám si to vytetovať". Vieš, čo tým myslím? Pred dvomi týždňami som robil show v Južnej Virginií a tam ku mne prišiel jeden chlapík a požiadal ma o to isté a ja som povedal "Okej, podpišem sa ti". Tiež to nie je veľmi jednoduché písať na pokožku. Teraz si predstav, že o dva týždne má ten človek na svojom tele vrytú kópiu môjho podpisu. To je dosť crazy! Viem o jednom dievčati nadmernej veľkosti, ktoré si dalo tetovanie na svoju nohu,. Mam super fotografie rozmerov 20cm x 25cm a ona zobrala jednu tuto fotografiu a v tetovacom štúdiu jej nakreslili celú tu vec. To je až desivé. Takže takéto veci sú podľa mňa dosť crazy! 

Verne: Kirk Hammett nedávno povedal, že už nikto nenahráva albumy s gitarovými sólami. Čo si o tom myslis?

Bruce: No, v istom zmysle má pravdu, pretože gitarové sóla už akosi nie su v móde, ale ja napriklad mám vo svojom aute stále Hendrixove nahrávky. Tiež tam zrejme mám niečo od Radiohead. Predaj gitár nikdy nebol tak veľký ako je teraz. Ľudia sú tým stále fascinovaní aj napriek tomu, že gitarové sóla nie sú už veľmi populárne. Vždy, keď má Metallica turné (a to maju gitarové sóla v každej piesni) , vypredajú do posledného miesta. To, čo sa nehráva v rádiách neznamená, že to nie je dobré.

Verne: Myslíš si, že gitarové hranie zažije návrat, lebo kapely ako napriklad Guns ´n´ Roses tomu pomahajú?

Bruce: Nemyslím si, že to vôbec niekedy úplne vyšlo z módy. Jednoducho, už tie sóla ľudia tak veľmi "nevyhladávali" a dostalo sa to tým do úzadia. Veľmi veľa súčasných kapiel robia anti-solovky (je to len otázka pár oktáv), takže miesto nižších oktáv hrajú len melódiu pre daný moment. Sú to nové skupiny, ako napríklad Wolfmother. Majú aj sóla a znie to úžasne. Vieš, všetko je relatívne. Dobrá muzika vždy výjde na povrch.

Verne: To je zábavné. Ja som roky pracoval ako hudobný asistent a vyučoval som šestnásť - sedemnásť ročných. Mnoho z nich, čo hralo na gitaru, prišlo za mnou a hovorilo: "Keby som tak vyrastal v 80tych rokoch, keď bol populárny Randy Rhodes a ini".

Bruce: Nuž, v týchto fantasy kempoch čo všetci hrajú, sa samozrejme dostanú aj ku sólovkam. Väčšinou hrajú piesne, ktoré vyšli v posledných piatich, možno desiatich rokoch. Ale stále je miesto pre to.

Verne: Ako dlho odporúčas hrať na gitaru pre niekoho, kto ešte len s tým začina?

Bruce: Pozri, musiš mať dosť silné prsty, aby všetky tóny zneli zretelne a samozrejme, musiš mať veľa trpezlivosti, kým sa ti to podarí. Minule som sa rozprával s jednou ženou, ktorá bola na mojom expo. Hovorila mi, že nemohla uveriť, aké je to obtiažne, vôbec udržať strunu. Ale ako to už chodí so všetkým, najskôr sa musíš naučiť chodiť predtým, než budeš vedieť behať. Je to veľmi individuálne a každý sme iný. Pomohlo by, keby si cvičil pol hodinu až hodinu každý alebo, každý druhý deň. Je to ako chodiť do posilňovne. Zdokonalenie uvidíš už po dvoch týždňoch. Tvoje svaly sa spevnia a uvidiš prvé výsledky tvojej práce.

Verne: Myslíš si, že je lepšie sa učiť najskôr tóny alebo možes priamo prejsť na učenie sa hotových piesni?

Bruce: Tóny sú oveľa dôležitejšie. K tomu ďaľšiemu možeš prejsť, keď už cítiš v prstoch silu a vieš, ako s nimi nakladať.

Verne: Ja sa práve učím hrať na gitaru, preto sa toľko pýtam. Moje prsty sú celé opuchnuté.

Sam: Urobím neskutočnú verziu Love Gun!

Bruce: OK.

Verne: Ok, posledná otázka.

Sam: Posledná otázka.

Bruce: Ok.

Verne: Môžes nám desiatimi alebo menej slovami opísať každého člena KISS. Začnime Geneom.

Bruce: Samý business a veľmi zábavný. Hovorím to na základe A&E show. Chalani, už ste to videli?

Verne: Áno, chodí to tu v nočnú hodinu v pondelok.

Bruce: To je tá forma srandy, akú som ja s ním zažil. Som veľmi pyšný, že chce, aby ľudia videli aj túto jeho stránku povahy. Nechá vlastné deti, aby si z neho robili srandu. Myslím si, že je to veľmi dobré.

Verne: Ok, a čo hovoriš na Paula?

Bruce: Paul je definitívna rocková hviezda. Perfektne vypĺňa svoju postavu.

Verne: Ace.
Bruce: On je skutočný vesmírny muž. Nikdy neprídem na to, aký je to človek.

Verne: Peter..

Bruce: No, vyzerá to tak, že ako pravá mačka, aj on ma deväť životov. Ale nerozumiem jednej veci, kde je jeho sólová dráha? Čo sa s ním stalo?

Verne: Čakám na jeho knihu, o ktorej stále rozpráva.

Bruce: Ano, Lydia Criss bola na minulom expo a jej kniha vyzerá dosť dobre. Uchovala všetko z tých rokov.

Sam: Vieš, kedy by to malo výjsť?

Bruce: Mám dojem, že príjima pred-objednávky a čoskoro to bude rozposielať. Môžte si to čeknút na http://www.lydiacriss.com/.

Verne: Eric.

Bruce: Máš na mysli Erica Carra?

Verne: Áno.

Bruce: Nuž, veľmi talentovaný a veľmi zábavný. Tragicky koniec.

Verne: Vinnie Vincent.

Bruce: Talentovaný a povedal by som, že komplikovaný.

Verne: Okay, Mark St. John.

Bruce: Použijem jeden z Paulovych citátov: "Práve zomrel sám Pápež"

Verne: Eric Singer.

Bruce: Je to divoký človek a dobrý priateľ.

Verne: A teraz hádaj kto? Bruce Kulick!

Bruce: Hm, citlivý, talentovaný a možno naivný.

Verne: Chceme sa ti podakovať, že si nám venoval kúsok zo svojho času.

Sam: Ďakujeme veľmi pekne Bruce.

Bruce: Dostal som vas mail pôvodne od Wendy Moore?

Verne: Práve som ti chcel povedať, Wendy ma poprosila, aby som ťa od nej pozdravoval.

Bruce: Ďakujem. Povedzte jej, že sme spolu hovorili.

Verne: Poviem jej.

Bruce: Vieš, že som jej knižku dočítal len pred tromi týždňami?
 

Verne: Naozaj?

Bruce: Pamätám si, keď ku mne s tým prvý krát prišla a povedala, "Tiez ťa tu spomínam, sú tam o tebe napísané veľmi pekné veci," ale nikdy ku mne neprišla a nepovedala: "Hej, tu je tvoja kopia" a ja som je tiež nikdy nepovedal, že by som jeden výtlačok chcel. Hodnú chvilu som ju nevidel a potom sme sa raz stretli. Nie na pracovnej úrovni, ale skôr súkromne. Neskor sa ma môj právnik spýtal: "Už si čítal knihu od Wendy Moorovej?" Ja som mu odvetil: "Prezrel som si ju pred dvomi rokmi na expo, ale v podstate som ju podrobne nečítal". Môj právnik prizvukoval, že ju musím mať. Tak som Wendy poslal email a ona mi jeden výtlačok poslala. Vždy, keď som potom cestoval, sedel som v lietadle, čital svoj výtlačok a nahlas som sa smial, lebo to bolo veľmi smiešne. Čo sa mi na tom najviac pačilo bolo to, že, Wendy bola uprimna aj sama k sebe, namiesto toho, aby v tej knihe hovorila, že Ace urobil toto a toto a ja som bola ta dobrá.

Verne: Dala tam jasne najavo, že sa rozhodla tak, ako chcela.

Bruce: Absolutne. Som rád, že som to čítal. Spočiatku som si nemyslel, že to bude také zaujimavé. A jednu vec neviem dostať z hlavy - predstavu, ako s Aceom masturbujú a v prostriedku "celej veci" padne moje meno.

Verne: Videl si Wendy, ked hrala v Cat Clube?

Bruce: Nie, vtedy som ju zmeškal, ale ešte isto budú priležitosti vidieť ju hrať.

Verne: Viem, že sa veľmi teší, keď sa prideš na ňu pozrieť.

Bruce: Pošlem jej email, že sme spolu hovorili.

Verne: Super!

Bruce: Mimochodom, chalani, určite čo tam spomente je http://www.kulick.net/.

Sam: Určite tak urobíme.

Bruce: Želám veľa šťastia so všetkým, na čom pracujete na vašej webovej stránke.

Sam: Ďakujeme veľmi pekne Bruce!

Verne: Vďaka Bruce.

Sam: Ďakujeme za rozhovor!

Bruce: V poriadku. Žiadný problém.

A tak sa skončila "naša návšteva" u bývalého KISS gitaristu Bruce Kulicka. Obaja sme s Verneom boli veľmi šťastní. Až ďalšie ráno nám skutočne došlo to, že sme mali jedinečný životný zážitok rozprávať sa s členom našej jednej z najobľúbenejšej skupiny. Bruce je užasný človek, ktorý zažil vo svojom živote veľa triumfov a stretnutí s mnohými rockovými legendami našich časov. Bruce Kulick je skutočne hodnotný hráč na našej pop kultúre.

(Poznamka Pop Culture Addictu: Radi by sme pridali a poďakovali Wendy Moore za pomoc s dohadovaním interview pre mňa a Verneho s Bruceom Kulickom. Boli by sme radi, keby ste sa nalogovali na Wendyninu webovu stranku http://www.wendymooreauthor.com a nenechajte si újsť jej knihu "Into the Void With Ace Frehley" (V prazdnote s Ace Frehleym) a ak sa nachádzate v oblasti Los Angeles, pozrite si jej kapelu Venus Envy. Ďakujeme ti, Wendy, a želám všetko dobré.